Samotné mydlo je zmes kyseliny a tukov, respektíve olejov. Najčastejšou kyselinou, ktorá sa pridáva je hydroxid sodný, menej častý je hydroxid draselný. Výroba mydla môže byť vemi jednoduchá, ale niekedy sa môže aj skomplikovať. V zásade stačí rozpustiť vo vode hydroxid sodný a zmiešať s nejakým tým roztopeným tukom alebo tekutým olejom. Niekedy je to však komplikovanejšie…

Mydlo je v podstate chemickým zložením soľ - kyselina a zásada spolu zreagujú a vytvorí sa soľ, respektíve mydlo. Tento proces sa volá aj zmydelnenie. Existuje veľmi veľa variánt, kedy sa používajú rôzne kyseliny i tuky/oleje, uvoľňuje sa glycerín, pri iných zmesiach sa nemusí. Výsledkom je však vždy mydlo. 

Výroba mydla metódou za studena sa preto tak nazýva, lebo využívame iba spoločnú chemickú reakciu jednotlivých prvkov. Vtedy kyselina a olej, prípadne nejaký tuk, či maslo vytvárajú samé svojím spájaním tepelnú reakciu, ktorá nepotrebuje žiadnu pomoc elektrospotrebičov.

Rozdiel medzi rastlinnými mydlami a mydlami vyrobenými zo živočíšneho tuku je práve v tom, že rastlinné oleje a tuky nedokážu byť stabilné pri takých vysokých teplotách ako tie živočíšne. Veľký rozdielo je i to, že v živočíšnych mydlách aróma sa postupne stráca, rpičom rastlinné mydlá majú schopnosť vôňu si dlhšie udržať.

Mnohé storočia sa práve loj (živočíšny tuk) používal pri výrobe mydiel, dnes však do popredia sa dostávajú rastlinné mydla na báze, akej len chcete - kokosová, argánová, z bambuckého masla, mangového, avokádového oleja a pod. Každé jedno je odlišné svojimi vlastnosťami, konzervantmi, aké vyžaduje, i to ako sa pri procese správa. Pridaním rôznych ingrediencií (byliniek, ílov, peelingových čiastočiek a pod.), farieb, či esenciálnych olejov môžte vlastnosti mydla vyzdvihnúť, vylepšiť, ale i úplne pozmeniť. 

Postupne si budeme ukazovať v ďalších článkoch, ako dosiahnuť dobrú penivosť, aby mydlo dlho vydržalo i to, ako samotné domáce rastlinné mydlo procesom za studena vyrobiť.